Diskriminácia
vzťahuje sa k správaniu, ktoré zaobchádza s ľuďmi odlišne na základe rodu, veku, rasy, vierovyznania, sexuálnej orientácie, alebo iných charakteristík. Ide o robenie rozdielu v prospech, alebo neprospech určitého človeka na základe vyššie spomenutých charakteristík (Benokraitisová 1997; podľa: Yoder, 2001).
Diskriminácia rodová priama
očividná, ktorá sa vzťahuje k neadekvátnemu a poškodzujúcemu zaobchádzaniu s jedným rodom, ktorá je úmyselná, viditeľná a môže byť ľahko pozorovateľná (napr. sexuálne obťažovanie v práci, sexistický jazyk a vtipy, fyzické násilie) (Benokraitisová 1997; podľa: Yoder, 2001).
Diskriminácia rodová nepriama
ktorá je menej viditeľná, môže byť nepozorovateľná, alebo neúmyselná, ale aj úmyselná, manipulatívna a škodlivá napr. neumožnenie prístupu žien k mužským prácam na základe stanovenia nezvládnuteľných kritérií (Benokraitisová 1997; podľa: Yoder, 2001).
Gender impact assesment
predstavuje analýzu návrhu určitého politického alebo strategického dokumentu, s cieľom odkryť a zhodnotiť ich dopad alebo efekty na ženy a mužov, tak že tieto nerovnosti na základe rodu môžu byť zohľadnené a upravené ešte predtým ako je návrh schválený (Publikácia Gender mainstreaming – conceptual framework, methodology and presentation of good practices, Council of EUROPE).
Gender mainstreaming (uplatňovanie rodového hľadiska)
je to proces sledovania dôsledkov akejkoľvek plánovanej akcie na ženy aj na mužov, vrátane legislatívy, politiky, alebo programov vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach. Je to stratégia zameraná tak na ženy, ako aj na mužov, súbor skúseností z uplatňovania rodového hľadiska v plánovaní, implementácii, monitoringu a hodnotení politík a programov vo všetkých politických, ekonomických a spoločenských oblastiach tak, že ženy aj muži profitujú rovnako a nerovnosť nie je akceptovaná (definícia OSN, Publikácia Gender mainstreaming v praxi).
Gender budgeting (rodové rozpočtovanie)
sú to nástroje alebo procesy vytvorené tak, aby uľahčili rodovú analýzu pri zostavovaní štátneho rozpočtu (ako aj rozpočtov na miestnej úrovni) a alokovaní zdrojov. Nejde o oddelené rozpočty pre ženy a mužov, ale ide o pokusy prelomiť a prerozdeliť hlavný štátny rozpočet podľa toho, aký dopad bude mať toto prerozdelenie na ženy a mužov.
Pohlavie
je biologický termín popísaný na úrovni chromozomálnej kompozície jednotlivca, reprodukčných orgánov, sekundárnych pohlavných znakov a intrapsychických charakteristík, o ktorých sa predpokladá, že sú vrodené resp. dané pri narodení. Je to univerzálna kategória, ktorá sa nemení podľa času a miesta a vzťahuje sa k tomu, či sa jedinec biologicky narodí ako muž alebo žena (Brannon, 1996; Oakleyová, 2000;Gilbert, Scher 1999).
Rod
je psychologicko-sociálny konštrukt, ktorý je popísaný na úrovni vlastností, správania a rolí, ktoré sú utvárané resp. modelované sociálne, kultúrne a spoločensky a silne asociované s biologickými kategóriami muža a ženy. Na rozdiel od pohlavia sa ukazuje, že rod a s ním spojené vlastnosti, správanie a role sú v rôznych spoločnostiach, v rôznych obdobiach, či v rôznych sociálnych skupinách rozdielne (Gilbert, Scher, 1999). Ich záväznosť nie je teda prirodzeným, nemenným stavom ale dočasným stupňom vývoja sociálnych vzťahov medzi mužmi a ženami.
Rodová analýza
diagnostikuje rozdiely medzi ženami a mužmi v podmienkach, potrebách, v zastúpení, úrovni participácie, v prístupe k zdrojom, kontrole a rozhodovacím právomociam, či v možnostiach osobného a kariérneho rastu v rôznych oblastiach (politika, štátna správa, verejná správa, súkromný sektor) (Publikácia Gender mainstreaming dobré skúsenosti z praxe).
Rodový postoj
je pojem, ktorý sa používa na opísanie stupňa prijatia, alebo schvaľovania spoločenských presvedčení o rode, rodových stereotypov a rodových rôl (Mintz, O`Neil, 1990).
Rodové predsudky
sú negatívne pocity voči určitej skupine ľudí založené na nesprávnom zovšeobecňovaní, ktoré sa vzťahuje k určitej sociálnej kategórii (pohlavie, rasa, etnicita, náboženstvo, sexuálna orientácia (Pettigrew, 1980;podľa Bergen, 2001). V tomto prípade ide o zovšeobecnenia spojené s pohlavím človeka. Je obyčajne iracionálny, pretože informácia, na ktorej je založený, je nesprávna, alebo nedostatočná k tomu, aby vytvorila objektívny základ pre robenie hodnotných záverov.
Rodové stereotypy
pozostávajú z organizovaných a všeobecne prijatých presvedčení o vlastnostiach, charakteristikách a aktivitách primeraných pre mužov a ženy. Sú rigidné a hovoria o tom, akí by muži a ženy mali byť (Brannon, 1996;Kite, 2001).
Rodové rola
pozostáva z aktivít, do ktorých sa muži a ženy zapájajú s odlišnou frekvenciou, je teda definovaná správaním. Je to vlastne skupina očakávaní, ktorá definuje spôsoby, akými by sa mali členovia každého pohlavia správať v rôznych špecifických situáciách (Brannon, 1996; Mintz, O`Neil, 1990).
Rovnosť príležitostí
je to prístup, ktorého cieľom je umožniť rovnaký vstup pre všetkých do určitého sociálneho prostredia resp. zabezpečiť, aby ľudia neboli vylúčený z participácie na takých aktivitách, ako je vzdelanie, zamestnanie, alebo zdravotná starostlivosť, a to na základe takých sociálnych kategórií, ako je pohlavie, vek, rasa, etnikum, náboženstvo, sexuálna orientácia atď.. Jeho cieľom je zamedziť diskrimináciu na základe týchto znakov. Rovnosť príležitostí neznamená rovnaké podmienky vstupu, ale podmienky, ktoré zohľadňujú špecifiká a skúsenosti týchto rôznorodých skupín ľudí.
Rovnosť príležitostí žien a mužov
predstavuje umožnenie rovnakého prístupu k zdrojom a k sociálnym prostrediam, ako je vzdelanie, zamestnanie a zdravotná starostlivosť pre ženy aj mužov, na základe zohľadnenia ich špecifík a skúseností vyplývajúcich z ich rodovej socializácie a kultúrneho prostredia.
Sexizmus
je súbor postojov a správaní voči ľuďom, ktoré ich posudzujú alebo znevažujú (podceňujú) na základe ich rodu (Yoder, 2003).
Spoločná sociálna zodpovednosť podnikov
je kontinuálny záväzok podnikov správať sa eticky, prispievať k trvalo udržateľnému ekonomickému rozvoju a zároveň prispievať k zlepšovaniu kvality života zamestnancov, ich rodín, rovnako ako lokálnej komunity a spoločnosti ako celku (World Buisness Council for Sustainable Development).
Zosúladenie pracovného a rodinného života
cieľom návrhu je zvýšenie zamestnateľnosti a zamestnanosti osôb s rodinnými povinnosťami a zníženie rizika, že tieto osoby budú vystavené dileme práca verzus rodina alebo sa stanú objektom diskriminácie na trhu práce a v zamestnaní z dôvodu starostlivosti o rodinu a rozšíriť podporné a odľahčovacie služby pre rodiny tak, aby sa navrhnuté opatrenia stali nástrojom vytvárania priestoru pre vyrovnávanie sa s nepriaznivými zmenami na Slovensku. Napr. opatrenia zavádzajúce rôzne druhy voľna, flexibilné formy práce atď. (Návrh opatrení na zosúladenie rodinného a pracovného života SR, roky 2006 – 2010).
